Expresionizmus

September 8th, 2010

 

Tento umelecký smer vznikol na začiatku 20. storočia v Nemecku. Reagoval na estetickú stránku realizmu, impresionizmu a najmä naturalizmu. Jeho zástanci odmietali umenie, ktoré ukazovalo skutočnosť alebo sa ju snažilo ukázať prostredníctvom dojmov. Najskôr sa prejavil vo výtvarnom umení( E. Munch- Výkrik), potom v literatúre a hudbe.
         Hlavná podstata expresionizmu spočíva v sprostredkovaní autorových vlastných zážitkov, dojmov i názorov na spoločenské dianie. Pre expresionistov je charakteristická nechuť k imitácii, neradi opakovali niečo, čo už bolo povedané. Spisovatelia používajú pri tvorbe: kontrastnosť, tragizmus, pesimizmus, citovosť, napätie, kŕč, irónia, hyperbola, fragmentálnosť. Diela sú obvykle autobigrafické keďže v nich autor prezentuje svoje subjektívne pocity a názory. Expresionizmus je veľmi drsný štýl ale úprimný a subjektívny . V životnom pocite človeka dominuje pocit prázdnoty, zúfalstva a bolesti z toho, že nedokáže zachrániť spoločnosť pred jej rozkladom. Autori veria, že sila ducha s úprimnou láskou dokážu zmeniť spoločnosť k lepšiemu. Taktiež sú presvedčení o tom, že sa všetko skladá z dvoch pólov: hmoty a ducha, to pre nich zároveň predstavuje večný zápas dobra so zlom. Hrdina je často zmätený a hľadá svoju podstatu bytia na svete. V jeho počínaní môžeme badať aj prvky existencializmu. Hrdina si hľadá svoje miesto v spoločnosti a zamýšľa sa nad otázkami ohľadom svojej existencie. S expresionizmom je spojený aj voluntarizmus, ktorý za základ ľudského myslenia a cítenia považuje vôľu.
         Najznámejšími expresionistami boli J.R. Becher, B. Brecht, F. Werfel.
 
 
V slovenskej literatúre expresionizmus ovplyvňoval a inšpiroval autorov. Charakteristické prvky boli ako aj vo svetovom expresionizme pesimizmus, tragickosť, kontrasty dramatickosť a napätie. Autori vyjadrovali negatívny postoj k buržoázii a k meštianstvu. Kvôli rôznorodosti vplyvu expresionizmu na slovenských spisovateľov sa zadelili do vývojových stupňov:
 
1. Ornamentálna próza: Vámoš, Hrušovský, Horváth, Gašpar.
         2. Lyricky tvarovaná próza: Hronský, Bodenek
         3. Próza naturizmu: Chrobák, Figuli, Ondrejov, Švantner