ŽIVOTOPIS GEJZU VÁMOŠA

 

Gejza Vámoš sa narodil 22.decembra 1901 v Devubányi, v rodine železničiarskeho úradníka Vojtecha Vámoša. Otec bol deportovaný medzi Židmi zo Slovenska v štyridsiatych rokoch. Vámoš mal tri sestry – Margitu, Veronu a Editu.
         Koncom prvej svetovej vojny Vámoš maturoval na gymnáziu v Nitre. Pre obhajovanie sociálnej spravodlivosti a slovenských záujmov sa často dostával do konfliktov s profesormi a taktiež mu hrozilo vylúčenie. V roku 1919 začal študovať medicínu na Karlovej univerzite Prahe. Aktivizoval sa v spolku Detvan, prispieval do časopisu Mladé Slovensko v ktorom bol neskôr aj redaktor. Na základe Zjazdu slovenského študentstva v Bratislave sa založil časopis Svojeť, ktorý bol redigovaný Vámošom a Alexym. Svojetisti sa snažili obchádzať politické rozdiely a zaujímali v slovách so svojou dušou. No časopis po roku existencie zanikol z nedostatku finančných prostriedkov. Môžeme ho považovať za najvýraznejší prejav slovenského expresionizmu. Vyšli
v ňom aj prvé Vámošove novely z debutu Editino očko, ktorý vyšiel v roku 1925. Bol to prvý zväzok novozaloženej edície mladých slovenských autorov (EMSA). V tomto roku taktiež končí štúdium medicíny a zapisuje sa na externé štúdium filozofie.
         V roku 1928 Vámoš pracoval v Prahe ako lekár a asistent profesora balneológie a fyziatrie. Bolo to obdobie intenzívnej korešpondencie
s Hanou Gregorovou, ktorá sa stala jeho dlhoročnou priateľkou.
V tomto roku Vámoš pôsobil ako lekár aj v Piešťanoch. Koncom roka vyšiel prvý román Atómy Boha, ktorý bol podľa Krčméryho „najnihilistickejšie dielo literatúry slovenskej“.
         Rok 1929 sa pre Vámoša niesol v cestovateľskom duchu. Uskutočnil cesty do Anglicka, Holandska, Nemecka a Francúzska.
O dojmoch z ciest referoval v časopisoch Piešťany a okolie a v Piešťanských zprávach.
         V septembri roku 1932 sa zúčastnil na vojenských manévroch, vďaka ktorým vydal novelu Jazdecká legenda. Známa zo štúdia filozofie bola jeho dizertačná práca na tému Princíp krutosti. Všetky uvedené diela vyšli v Mazáčovom nakladateľstve len Odlomená haluz bola vydaná pražským Melantrichom.
         Po tomto poslednom vrcholovom diele sa Vámoš venuje hlavne publicistickej a kritickej činnosti (Elán).Pokúšal sa aj o dramatické a filmové práce.
V roku 1934 sa rozpútala tzv. bahnianská aféra. Týkala sa pripravovaného románu pod názvom Žid severu a juhu v slovenských smeroch. Piešťanská židovská obec a Spolok kúpeľných lekárov podávajú trestné oznámenia na Vámoša za urážku Piešťan a lekárskeho stavu. Množili sa rôzne anonymné výstrahy na Vámošovo meno. Tieto dôsledky bahnianskej aféry Vámoša hlboko poznačili a prispeli k rozhodnutiu odísť zo Slovenska.
         13.marca Vámoš odišiel zo Slovenska.Vyprevadila ho Hana
Gregorová a Ján Poničan. Cesta bola namierená do Číny, kde sa usadzuje v meste Tien – tsin. Tu sa začali nezhody s jeho priateľkou Irmou, ktorú    
nakoniec aj opustil. Počas niekoľkoročného pobytu v Číne sa Vámoš venoval výhradne lekárskej praxi. Na literatúru zanevrel a priznal, že nemá ani impulz na písanie.
         Po skončení druhej svetovej vojny Vámoš uvažuje o opätovnom pôsobení na Slovensku a zaujímal sa o možnosť diplomatickej reprezentácie Slovenska v Číne. Jeho návrh bol zamietnutý. Po návšteve Indie a Japonska teda definitívne odišiel do Brazílie. V osade Porto – Novo začal ordinovať a liečiť chorých ľudí. Okrem tejto osady ordinoval aj v černošskej osade Mauriaé. Liečil tam černochov za lacný peniaz, niekedy úplne zadarmo. Podmienky na žitie boli nevyhovujúce, najmä
z hygienického hľadiska. Začala sa u neho prejavovať choroba beri – beri, následkom ktorej dňa 18.marca 1956 zomrel.