Obsah novely Editino očko

 

Vámoš na začiatku novely predstavuje svoju sestru Editu.
Edita má deväť rokov a je sestrou autora. Ten si ju spočiatku nevšímal, pretože neznášal malé deti. Liezli mu na nervy svojim vrieskaním a otravovaním.
No keď mu jedného dňa Edita očistí klobúk, zrazu zmení svoj názor a zistí, že je to milé dievčatko.           
         Má aj druhú sestru Macku, ktorá má štrnásť rokov. Je teoretička a o praktický život sa nezaujíma. Avšak Edita je pravý opak. Rada pomáha s domácimi prácami a berie ich z rúk aj slúžke. Je veľmi usilovná, no v škole sa jej veľmi dobre nedarí. Macka a autor majú väčší talent na vzdelanie. Edita je veľmi pekná a má krásnu tvár s veľkými modrými očami.
         Autor mal čím ďalej radšej Editu a všade ju so sebou bral. Stala sa jeho dôverníčkou a mohol jej povedať všetko. Ona mu nikdy neoponovala a vždy ho počúvala, aj keď nie všetkému rozumela. Rozpráva sa s ňou o svojich pocitoch a názoroch na tento svet. Vraví jej, že sa cíti sám a zbytočný. Často spomína, aký je svet skazený, koľko je v ňom biedy a utrpenia. Preto túži s Editkou a so zvyškom rodiny odísť ďaleko do Afriky medzi Zulukafrov, kde by chcel pracovať ako lekár, pestovať kávovníky, vydávať knihy a učiť domorodcov lepším mravom. No ešte predtým si dal Vámoš za cieľ naučiť Editu po anglicky a francúzsky. Edita, ako zvyčajne, neprotestovala a podriadila sa. Autor doma choval morské prasiatko, ktoré zachránil pred laboratórnymi pokusmi. Mal ho veľmi rád a stalo sa jeho kamarátom. Pomenoval ho Pišta, lebo stále pišťal, ako malé kura. Raz v noci sa zobudil na piskot Pištu, ktorého unášala nejaká šelma. Aj keď sa za ňou pohotovo rozbehol, Pištu nedokázal zachrániť. Po tejto negatívnej príhode Vámoš znenávidel všetky mačky, psy a zvieratá im podobné, ktoré sú silnejšie, ako morské prasa. Zo svojho smútku sa chodí zotavovať ku brehu mŕtveho ramena Váhu, kde mal dosť času na premýšľanie. Všetky nadradené tvory chcel naučiť, čo je to bolesť. Pomstil Pištu tak, že vystrieľal všetky mačky v okolí.
         Editu nebavila matematika a jedného dňa si pozvala svoju kamarátku domov, aby sa jej lepšie učilo. Počas učenia jej kamarátka nechtiac vypichla oko, keď sa snažila vytiahnuť zhrdzavené pero z rúčky. Slúžka Mariša jej ho ihneď opláchla vo vode, v ktorej umývala hrnce, čo nebolo veľmi nápomocné. V nemocnici jej bratovi oznámili, že na poranené oko už nikdy nebude vidieť bez silných dioptrií. Autor sa ju odhodlal navštíviť až po mesiaci a bolo mu
do plaču, keď videl očko, ktoré už bolo len zakrvavenou, zlepenou masou. Znovu v ňom zbĺkla túžba po pomste, no tentoraz nevedel komu sa má pomstiť. Bol nešťastný a nechápal, prečo sa to prihodilo zrovna Edite, ktorá je nevinná a nikdy nič zlé nevykonala. Edita bola stále plná optimizmu a nehoda jej neubrala nič na chuti do života. Keď videla, ako to jej brat ťažko nesie, snažila sa ho potešiť odrecitovaním anglickej básničky a zopakovaním všetkého,
čo ju brat učil pred nehodou. Tiež bola zvedavá, či stále platí cesta do Afriky, no autor jej dal nejasnú odpoveď, pretože krásny svet, ktorý videl v Editiných očiach sa zmenil na kalnú masu, ktorú poznačil skazený svet.