Charakteristika postáv-Edita

 

Edita- je malou sestrou Gejzu Vámoša. Dlho o ňu nejavil záujem, čo sa však zmenilo, keď mu Edita očistila klobúk. Všimol si že jeho sestra je milá a pozorná.
 
„Edita je mojou malou deväťročnou sestričkou. Sám som ju donedávna nepoznal. Ešte pred rokom som nezbadal, že je na svete.“13
 
Edita bola malé, štíhle dievčatko s veľkými modrými očami a plavými vláskami.
 
„Taká jemná, porcelánová figúrka. Človek by sa jej bál dotknúť, aby ju neporušil, nerozbil.“14
 
Je veľmi jemná a prirodzená. Jediné, čo je na nej neprirodzené vzhľadom k jej veku je prílišná vážnosť, hĺbavosť a zádumčivosť.
 
„Edita celý deň mlčí a je vážna, chýbajú jej alúry duchaplných, zázračných detí.“15
 
Povahovo sa nelíši len od rovesníkov, ale aj od svojej sestry Macky. Edita je skôr praktický, manuálny typ. Je veľmi pracovitá, snaživá, rada sa priúča domácim prácam rôzneho druhu.
 
„Ako by som mohla byť veselá, keď mi tá Mariša stále sľubuje, že ma naučí pančuchy štopkať a potom nikdy nemá čas…“16
 
Nie je študentský typ a učenie ju nebaví.
 
„Len vzdelávať sa nechce. Filozofiu nemá rada. Pozorne počúva, ale vidieť na nej, že ju to neinteresuje. Že má v škole samé jednotky, to môže ďakovať tiež len svojej milej povahe.“17
 
Autor to rešpektuje a aj napriek tomu ju ma stále veľmi rád aj keď vie že z nej raz bude pravdepodobne iba gazdiná v domácnosti.
 
No Editka má veľké čaro osobnosti. Je spoločenská, milá a zdvorilá. Svojou pozornosťou, úslužnosťou a prirodzeným šarmom získa sympatie všetkých autorových priateľov. Brat ju začne brávať do spoločnosti čoraz častejšie. Stala sa jeho reprezentačnou priateľkou.
 
„Edita očarí každého a ja sa zohrievam v teple, čo jej maličkú, tenkú postavu a jej drahú povahu všade obklopuje ako zázračná gloriola hlavu svätých.“18
 
Čaro jej osobnosti spočíva aj v tom, že dokáže byť nekonečne prispôsobivá, ohľaduplná i tolerantná. Vždy dokáže svojho brata trpezlivo vypočuť, keď ho niečo trápi. Hoci je ešte príliš mladá aby rozumela niektorým veciam, o ktorých jej brat rozpráva, alebo sú pre ňu až príliš filozofické, nikdy mu to nedá najavo. Poslušne ho vypočuje.
 
„ – Ale hej náramne, – povedala Edita s výrazom hlbokého presvedčenia na tvári, taktne pritom zívajúc do vreckovky.“19
 
Aj napriek tomu, že Edite učenie nejde sa Vámoš rozhodne, že sa ju pokúsi naučiť po anglicky a francúzsky. Editka jeho rozhodnutie pokorne príjma, ako vždy a zo všetkých síl sa snaží naučiť z jazykov čo najviac, aj keď jej to veľmi dobre nejde.
 
„….kŕmil som ju good morning-om, if you plaeseom, anglickou zdvorilosťou, a hľa, Editina tvár začala sa červenať a hrdo zápasila s vykrútenými hláskami angličtiny“20
 
Editka ťažko zápasila aj s počtami. Robila by radšej hocičo iné len aby nemusela počítať domáce úlohy z matematiky.
 
„Och, čert aby vzal tie počty,- vzdychla si Edita- čo by dala za to, keby som len tie počty nemusela robiť!“21
 
Aj napriek úrazu sa Editino správanie vôbec nezmenilo, je stále tou milou, vážnou Editkou, akou bola aj pred nehodou. Správa sa prirodzene, ako keby sa nič hrozné nestalo. V jej postoji vidíme, že v kritickej situácii si zachová chladnú hlavu, narozdiel od jej brata, ktorý je nešťastný a nahnevaný na celý svet a Boha. Je to preto, že je malá a nedokáže si uvedomiť v plnom rozsahu, aký to bude mať dopad na celý jej život.
 
„Potom som išiel k Edite. Vítala ma zďaleka. Nosila čierne okuliare. Bola veselá, žartovala, v nemocnici ju mali radi, dobre sa cítila.“22
 
Hoci sa tragédia prihodila Edite, je zaujímavé, že nakoniec ona utešuje tragédiou zmoreného brata a snaží sa ho povzbudiť.
 
„ Nebuďte smutný, nič to, maličkosť. Všetko bude dobre.“23